ASUS ProArt P16, alebo ako som vyvalil kopec prachov za nepodarok.

Som silný fanúšik moderných technológií, o tom niet pochýb. Nie len preto, že ma fascinuje vývoj, ale aj preto, že ako fotograf potrebujem spracovávať fotografie, posielať klientom a tlačiť obrazy. Dnes sa jednoducho človek z tejto brandže bez poriadného “dela” nepohne.

Moje srdce zaplesalo, keď som narazil cez leto na influencerské videá o tom, že ASUS vydáva 16” notebook určený pre grafikov, fotografov a pre tvorcov. Keď som však uvidel cenu, 3799€ za konfiguráciu RAM 64 GB a SSD 4 TB úsmev veľmi rýchlo vychladol. Ak sa ale chcete psúvať a klientom odovzdať dokonalú prácu, občas jednoducho nemáte na výber a farebný gamut, rozlíšenie a verné zobrazenie farieb ma presvedčilo. Aj keď s bolesťou v srdci, som tie peniaze investoval v nádeji, že sa mi to čoskoro vráti.

Vtedy som ešte netušil do akého hovna som práve stúpil.

Poďme ale od začiatku.

Notebook je čo sa týka spracovania dokonalý, o tom niet pochýb. Parametre také, že by s tým človek mohol riadiť ISS na obežnej dráhe. Stroj som spojazdnil a natiahol prvé fotografie z fotenia v Pieninách. Úžasné zobrazenie farieb a dokonalosť obrazu je aj pri 60 Hz diispleji v tomto prípade prekvapujúca. Na účel, ktorý má plniť je to akurát. Večer som dokončil nejaké práce a na druhý deň som chcel pokračovať.

Keď som notebook zapol, zobrazilo sa známe logo ProArt a medzitým som si odbehol do auta pre foťák, ktorý som si tam zabudol. Keď som sa vrátil, systém stále nebežal, namiesto toho sa úvodné logo zobrazovalo stále dookola a klávesnica sa za každým rozsvietila a zhasla. Pochopil som, že asi niečo nie je tak ako by malo byť. Chvíľu som zariadenie nechal len tak bežať, pretože som si myslel že sa inštaluje nejaký update ale keď sa po polhodiine situácia nezmenila na čelo mi vystúpil studený pot. Zahrešil som si tak, že ani sám som nevedel aké slová poznám.

Asi po trištvrte hodine sa pod logom ProArt objavila správa, že prebieha reset systému a následná obnova. Potešil som sa. Predsa stroj za také prachy to musí mať nejakým spôsobom ošetrené. Akurát, že nemá. Po resete systému nabehla BSOD, teda Modrá Obrazovka Smrti. Blue Screen Of Dead. Notebook prestal úplne reagovať. Vypol som ho na tvrdo a na druhý deň odniesol predajcovi na reklamáciu. Mal som ho na stole presne týždeň. Myslel som si že ma jebne a berte tento žargón prosím s rezervou. Bavíme sa o sume za ktorú si mladíci kupujú svoje prvé jazdené autá.

Autorizovaný servis a 19 dní bez mašiny.

Srdce mi poskočilo druhý krát, keď mi prišla SMS že notebook je opravený a mám si ho vyzdvihnúť. Bola moja hlúposť nechať tam fotografie z dovolenky bez zálohy. O všetko som prišiel.

Pustil som sa teda opäť do práce. Ako som tak čítal emailovú poštu, z ničoho nič sa vypol displej na jednu sekundu. Vravím si, čo sa to deje? Myslel som si, že dochádza len k prepínaniu grafickej karty z integrovanej na dedikovanú, ale google ma presvedčil, že to tak nie je. U tohto modelu mnohí užívatelia hlásia problém s preblikávaním dipleja. Vravel som si sám pre seba, že to predsa nemôže byť pravda, to určite nebude môj prípad. Ej, ale som sa škaredo pomylil. Displej preblikoval náhodne kedy si zmyslel a tak som stroj opäť poskladal do škatule a odniesol na reklamáciu číslo 2.

Už mi to bolo jedno, bol som zúfalý a nasratý. Ani peniaze ani pracovný nástroj, práca stojí, workshopy museli počkať.

Po jedenástich dňoch prišla SMS. Reklamácia bola uznaná, vystavíme Vám dobropis na sumu 3799€.

Prihlásil som sa do konta ASUS kde som videl vyjadrenie. Notebook sa nedá opraviť.

Ani neviem čo ma štve viac. Či to, že som prišiel o parametrovo skvelý notebook, či to že som sa tešil na zmenu pracovného nástroja od ktorého som si sľuboval veľa. Som nahnevaný a frustrovaný. Uvažoval som najprv, že si objednám taký istý hneď ako mi vrátia peniaze, možno budem mať šťastie, ale potom som si spomenul na to staré známe: “Nikdy nevstúpiš dva krát do tej istej rieky.”

A tak po dvadsiatich rokoch s Windowsom odchádzam ku Apple konkurencii. Kamaráti z brandže tvrdia, že nebudem sklamaný.

Celkom sa na tú zmenu teším. Bude to zároveň aj výzva, pretože sa s tým budem musieť naučiť pracovať, zdá sa mi.

A ASUS?

Už nikdy viac. Za cenu 3799€ som čakal nie len prvotriednu kvalitu, ale aj špičkový zákaznícky servis. Ten sa ale veľmi slušne neprejavil. Najprv sa ma snažili presviedčať, že si len beriem veci priveľmi vážne. 

Fotografia upravovaná v ASUS ProArt P16 2024

Next
Next

Prešiel som z Full Frame na APS-C