Prešiel som z Full Frame na APS-C

1 Oct

Vždy som bol presvedčený, že ako porfesionálny fotograf musím za každú cenu fotografovať na plnoformátový fotoaparát. Ale tak ako utekajú roky, tak mi ubúda aj síl a pri potulkách krajinou som ten veľký fotobatoh začínal poriadne cítiť v oblasti ramien, krčnej chrbtice a keď som mal šťastie tak si to odniesla aj spodná časť chrbta. Hnevalo ma že po každom návrate som musel na niekoľko dní vypnúť a počkať, kým sa všetko vráti do normálu. Nepomohol som si ani tým, že častokrát som sadol rovno k počítaču a editovaniu fotiek.

Premýšľal som, ako to urobiť tak, aby sa tieto stavy už nevrátili a tak som najskôr svoj masívny statív vymenil za karbón.

Prvý krok splnený, ale stále je to len 1,5 kg dolu z celkovej záťaže.

Nakoniec som pred každým odchodom z domu redukoval množstvo objektívov v batohu až som nakoniec zostal u dvoch kusov a neraz sa stalo, že som trafil svetelné podmienky, ktoré si vyžadovali práve to sklo, ktoré som so sebou nemal. Čo vám budem hovoriť. Čistá frustrácia.

Bránil som sa tomu, ale nakoniec som sa rozhodol aj s výraznou pomocou môjho dobrého priateľa a fotografa, Dávida Ilkoviča nechať Canon za hlavou a po rokoch vyskúšať prechod na iný systém. Zvolil som si Fujifilm.

Nevedel som si predstaviť ako to bude zvládať APS-C senzor, veď predsa krajinu neraz fotgrafujem v nie najlepších svetelných podmienkách a kde ešte povestný digitálny šum malých senzorov? Hneď, ako som prístroj vyskúšal v reálnych podmienkách sa môj názor výrazne zmenil. Samozrejme, neuvedomil som si, že technický pokrok človek nezastaví a dnešné orezané senzory už tým plnoformátovým poriadne šliapu na päty.

Je pravda, že keď mi kuriér priniesol moju X-T5, v prvom momente ma prepadla panika, potom zúfalstvo a ankoniec som sa takmer rozplakal. Všetko čo som po 15 rokoch s Canonom vedel bolo prístroj zapnúť a vypnúť. Nakoniec po niekoľkých dňoch sa mi samotný proces dostal pod kožu a dnes už sú nastavenia fotoaparátu prirodzená vec.

Čo mi táto zmena priniesla?

Určite redukciu celkovej hmotnosti batohu, nakoľko Fujifilm má minimálne o 50% menej ako full frame Canon z rady R. Výrazne sa zmenšili aj objektívy a to nie len objemovo, ale aj finančne. Veď si len pozrite koľko stojí rada L s bajoinetom RF. Za cenu jedného objektívu Canon som bol schopný kúpiť tri pre Fujifilm.

Áno, som profesionálny fotograf a fotografujem na APS-C.

Chcem tým povedať, že často sledujem rôzne online vojny medzi fanúšikmi Full Frame a APS-C a v skutočnosti záleží len na jednom. Na tom, kto ten fotoaparát drží v rukách, ako s ním dokáže zaobchádzať a či má šťastie na správne svetelné podmienky. Dnes už naozaj na tom nezáleží. Vyhral som s APS-C senzorom niekoľko medzinárodných cien, získal titul Európsky Fotograf EP, stal sa členom Asociácie Profesionálnych Fotografov Slovenskej Republiky a viete čo? Nikto sa ma nikdy nepýtal na aký prístroj som fotografoval. Dôležité bolo hodnotenie celkového efektu finálnej fotografie.

Možno tento krátky článok pomôže niekomu, kto práve začína rozhodnúť sa. Veď predsa všetci dobre vieme, že nie je všetko zlato čo sa bliští.